1907Ján Gopfert stavia skláreň. Výrobný program pozostával z úžitkového a obalového skla. Skláreň má najmodernejšiu techniku, zamestnáva 124 zamestnancov. Napriek dostatočnému množstvu objednávok na začiatku, skláreň vzhľadom k tomu, že nezískala podporu maďarskej vlády o 3 roky musela zatvoriť. Nasledovalo niekoľko pokusov o obnovu výroby v sklárni. Tá prešla rukami rôznych majiteľov.
1939Trh zaznamenal dopyt po tabuľovom skle, spoločnosť Tabuľa v Kokave nad Rimavicou kupuje skláreň v Novej Bani
1940Spoločnosť obnovila výrobu a bývalý sklársky závod prestavala na tabuliareň. Tabuľové sklo sa vyrábalo fúkaním veľkých valcov, ktoré sa po dĺžke rozrezali, roztvorili a narovnali.
Výroba sa však opäť zastavila pre dohodu Slovenska s Nemeckom, kedy nebolo dovolené vyvážať tabuľové sklo.
1941 Skláreň sa stáva majetkom Sklenárskeho výrobného a predajného družstva v Málinci, ktoré vo výrobe skla pokračuje.
1944Výroba po vypuknutí SNP opäť pozastavená.
1945Obnovenie pod názvom Sklárske výrobne a predajné družstvo.
1947Začína sa s výstavbou novej hutnej haly, vrátane ďalších výrobných, skladovacích a ubytovacích priestorov.
1948Závod znárodnený a začlenený do národného podniku Spojené sklárne Lednické Rovne.
