1948V závode sa pokračuje vo výrobe obalového skla a zároveň sa začína výskum na možnosti využívať tavené horniny na výrobu dlaždíc a následne sa začína s výrobou odliatkov z tavených hornín na báze čadiča. Na tavenie čadiča sa postavila rotačná pec, vykurovaná mazutom a štyri komorové chladiace pece určené na jej chladenie. Ani pec a ani chladenie sa neosvedčili v prevádzke, preto sa rozhodlo o použití skúseností oceliarov a Siemens - Martinskej pece. Vybudovali šachtu, ktorá umožnila kontinuálne tavenie, navrhli chladiacu tunelovú pec dlhú 37 m, v ktorej sa odliatky z taveného čadiča pomaly (približne 24 hodín) posúvali až na koniec chladiacej pece. Výrobný program v Novej Bani sa orientuje na výrobu čadičových dlaždíc a tvaroviek.
1953Definitívne sa pozastavuje výroba obalového skla a závod dostáva priestor na ďalší výskum využitia čadiča a výrobu nového tepelno – zvukovo izolačného materiálu minerálnych vlákien.
1958Zavádza nepretržitú prevádzku a predmetom ďalšieho výskumu sa stáva nový výrobok na báze čadiča – spekaný čadič. Výroba zo spekaného čadiča spočívala v lisovaní rozličných výrobkov z čadičového prášku a v ich vypálení – spekaní v elektrickej komorovej peci. Výskum však nepriniesol očakávané výsledky, preto bola táto výroba pozastavená.
1958 Prichádza aj k stabilizácii výroby odliatkov z taveného čadiča, čadičových vlákien a rohoží a pozornosť sa venuje postupnému zlepšovaniu technických a organizačných podmienok.
